Aká je ekonomická sila Poľska? Pamätáte si, kedy ste naposledy čítali niečo pozitívne o Poľsku? Ruku na srdce, v našich médiách jednoznačne prevažujú negatívne správy o našom severnom susedovi. Poľsko však za posledných niekoľko rokov zažíva obrovský hospodársky rozmach a je najrýchlejšie rastúcim štátom Európy. Poľsko stavia najmä na vzdelanej pracovnej sile, využíva svoju strategickú geografickú polohu, priaznivo nastavuje podmienky pre podnikateľské prostredie a investuje miliardy eur do infraštruktúry. Nie len vládne programy, ale aj poľská dravosť v biznise, ženie túto takmer 40 miliónovú krajinu vpred. Aj keď mnohí z vás vnímajú Poľsko skrz potravinové „aféry“, táto krajina ponúka o mnoho viac, ako si myslíte.
Ekonomická sila Poľska: Poľské hospodárstvo rastie rýchlym tempom
Poľsko za posledných dvadsaťpäť rokov zväčšilo svoje HDP takmer štvornásobne. Ich ekonomika funguje mimoriadne efektívne a ako jedna z mála krajín v EÚ zaznamenáva kontinuálny rast. Poľsko sa stalo tiež domovom centra zdieľaných služieb, tzv. outsourcingových spoločností.
Rýchly rozvoj infraštruktúry, najmä v posledných rokoch, je tiež jedným z dôvodov, prečo sa práve Poľsko stáva čoraz atraktívnejšou krajinou pre investície. Systém ekonomických zón taktiež priťahuje ďalších investorov. O rozvoji cestnej siete sa dozviete viac v osobitnej časti tohto článku.
Poľsko sa postupne pretransformovalo na exportnú ekonomiku, kde obraty obchodnej výmeny sa od vstupu do Európskej únie v roku 2004 zvýšili 2,5-násobne.
Sú poľské potraviny bezpečné?
Poľsko je dnes medzi prvou a druhou priečkou exportéra potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov v Európskej únii. Mnohé krajiny ako napríklad Nemecko, by dnes už bez potravín práve z Poľska nemohli existovať. Poľské potraviny, ktorých paleta výberu, kvality i rôznorodosti je pre slovenského konzumenta závideniahodná, podliehajú tak ako všetky ostatné potraviny všetkým platným normám EÚ. Aj keď mediálny obraz o poľských potravinách je často veľmi negatívny, opak je pravdou a poľské potraviny patria medzi najkvalitnejšie v EÚ. Poľsko je napríklad najväčším producentom jabĺk v EÚ a exportuje mäsové výrobky aj do krajín mimo EÚ v stovkách miliónov EUR každý rok.
Varšava – moderné mesto biznisu, oddychu a zábavy
Varšava je hlavným mestom Poľskej republiky a so svojimi 1,7 mil. obyvateľov a aglomeráciou siahajúcou ku 2,5 mil. (čo je mimochodom takmer 50% všetkých obyvateľov Slovenska), je dynamickou a rýchlo sa rozvíjajúcou metropolou. Mesto sa nachádza na rieke Visla v centrálnej časti krajiny a má pozíciu poľského politického, kultúrneho, obchodného a finančného centra.
Varšava leží na križovatke hlavných európskych dopravných uzlov, ako cestných, tak aj železničných. Širšia oblasť mesta je miestom mnohých priemyselných odvetví, najmä automobilovej výroby.
Svoje centrály tu majú najznámejšie poľské firmy, zahraničné korporácie, ale aj niektoré európske inštitúcie, okrem iného aj Google, Amazon, Dell Technologies či Microsoft. Nedávno ohlásila otvorenie svojej pobočky aj americká streamovacia služba Netflix. Z významných európskych inštitúcií tu má napríklad svoje hlavné sídlo agentúra FRONTEX (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž).
V hlavnej metropole Poľska sídlia všetky dôležité štátne inštitúcie, tak ako je to bežné aj v iných hlavných mestách v Európe. Nájdete tu tiež divadlá, múzeá a množstvo historických pamiatok. Málokto vie, že Staré Mesto vo Varšave je replikou originálneho centra, keďže to bolo na konci druhej svetovej vojny kompletne zničené.
Magistrát hlavného mesta podporuje veľké množstvo projektov zameraných na tvorbu inovácií a pomaly sa z mesta stáva centrum IT spoločností a start-upov z celého sveta. Niektoré z centier sú napr. „Centrum kreativity Targowa 66“, iniciatíva „Creative Poland“ alebo „European Creative Cluster Lab a Creative Mixer.“
Nie len Varšava, ale Poľsko ako celok, je dnes najideálnejším miestom pre podnikanie.
Ekonomická sila Poľska: Cestná infraštruktúra
Dopravná infraštruktúra je jedným z najdôležitejších činiteľov, ktoré priamo vplývajú na rýchly hospodársky rast Poľska. Na území poľskej republiky sa nachádza viacero európskych dopravných koridorov, ktoré spájajú sever s juhom a západ s východom európskeho kontinentu.
V porovnaní s rokom 2004 je dnes v Poľsku 4x viac diaľnic a rýchlostných ciest.
Najintenzívnejší stavebný ruch a rozvoj diaľničnej siete nastal pred rokom 2012, kedy Poľsko organizovalo Majstrovstvá Európy vo futbale EURO 2012 spolu s Ukrajinou, kedy cieľom bolo prepojiť poľské krajské mestá spolu s Ukrajinou. Tento cieľ sa podarilo naplniť len čiastočne a napríklad dodnes nemá hlavné mesto kompletné diaľničné prepojenie s druhým najväčším mestom a takmer dvojmiliónovým Krakovom. Pre úplnosť treba ale dodať, že vo výstavbe sú posledné dva úseky, pričom prvý sa nachádza južne od Varšavy a to na ceste S8, ktorý bude čiastočne otvorený už na jeseň tohto roku a druhý severne od Krakova a je to cesta číslo S52, ktorá po dobudovaní vytvorí aj tzv. „Północnu Obwodnicu Krakowa“, čiže severný obchvat mesta Krakov. Tá bude kompletne hotová v júli budúceho roka.
V tomu roku (v r. 2022) je vo výstavbe alebo sa začne výstavba 197 km diaľnic a 945 km rýchlostných ciest a do úžitku bude oddaných 361 km diaľnic a rýchlostných ciest. V roku 2021 to bolo spolu 374km. Ako sami vidíte, tempo výstavby ciest u našich severných susedov je ohromujúce. Nakoniec ešte jedna zaujímavosť. Až 60 % všetkých diaľnic a rýchlostných ciest v Poľsku nie sú staršie ako 5 rokov.
Nová cestná infraštruktúra sa významnou mierou zasluhuje o zlepšenie bezpečnosti a samozrejme aj o skrátenie jazdných časov medzi najväčšími mestami. Ministerstvo infraštruktúry a rozvoja poľskej republiky počíta s celkovo sieťou ciest na úrovni okolo 8177 km, z toho okolo 2100 km sú diaľnice a 6077 km sú rýchlostné cesty. V súčasnosti je v prevádzke takmer 5000 km rýchlostných ciest a diaľnic.
Cieľom tohto snaženia je vytvorenie kompletnej diaľničnej siete, ktorá spolu s rýchlostnými cestami prepojí všetky krajské mesta s hlavným mestom. Časť z tejto siete bude súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T.
Okrem mohutnej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa poľská vláda minulý rok rozhodla, že pripraví špeciálny program na výstavbu 100 obchvatov okresných miest a prijala uznesenie s názovom „Program budowy 100 obwodnic na lata 2020-2030“. Vládny program prinesie:
- celkovo sto obchvatov miest a obcí naprieč všetkými 16-timi vojvodstvami
- celkový rozpočet programu je 28 mld. zlotých (takmer 6 mld. EUR)
- zvýšenie komfortu a bezpečnosti jazdy
- redukciu znečistenia
- vyššiu ekonomickú aktivitu a ďalší rozvoj v daných regiónoch
V súčasnosti je v realizácii 13 obchvatov s celkovo dĺžkou 106,9 km v sume 1,8 mld. zlotých. Ohlásených je 9 verejných obstarávaní a 8 obchvatov je vo fáze prípravy dokumentácie spolu v dĺžke 94 km. Zvyšných 78 obchvatov v celkovej dĺžke 657 km je vo fáze príprav.
V pozadí nezostáva ani modernizácia železničnej siete. Poľské železnice prešli za posledných desať rokov modernizáciou, poskytujú vysokým komfort pasažierom a sú rýchlejšie a bezpečnejšie. Na poľských koľajniciach môžete uvidieť aj súpravy Pendolino, ktoré premávajú medzi mestami Gdańsk, Varšava, Krakov a Katowice. Modernizáciou prechádzajú taktiež vlakové stanice, kedy ich bolo zmodernizovaných už viac ako 110 od roku 2009.
Nakoniec spomenieme rozvoje leteckej dopravy, kde bol taktiež uvoľnený obrovský investičný balík na modernizáciu letiskovej infraštruktúry. Cieľom bolo zvýšenie kapacity desiatich najväčších poľských letísk a to napríklad: vo Vroclave, Lodži, Štetíne, Krakove či Varšave. Časť týchto investícií smerovala priamo do zvýšenia kapacity letísk ale aj zvýšenia bezpečnosti. Medzinárodné letisko Frederica Chopina vo Varšave je najväčším poľským letiskom a objem leteckej nákladnej prepravy tu rastie tempom 15% ročne.
Ekonomická sila Poľska: Sila poľského zlotého
Minuloročná migračná kríza na hranici s Bieloruskom a súčasný konflikt na Ukrajine veľmi nepriaznivo vplývajú na hodnotu poľskej meny. Aj napriek výkyvom si ale stále drží svoj stabilný kurz voči euru a americkému doláru.
Len ťažko porovnáme platy a ceny v rôznych menách a zistíme, kto si čo kde môže dovoliť. Existuje ale ekonomický parameter, tzv. parita kúpnej sily, cez ktorý lepšie vidíme hodnotu meny. Je to výmenný kurz dvoch mien štátov definovaný ako rovný pomeru vnútorných kúpnych síl daných štátov, teda rovný pomeru cenových hladín daných štátov. Dobre, tak to bolo poučka a teraz jednoduché vysvetlenie. 😊
Ide o to, koľko ste schopní si nakúpiť berúc do úvahy váš plat a ceny v danej krajine v porovnaní s druhou krajinou. V tomto parametri Poľsko jednoznačne napreduje v porovnaní so Slovenskom. Slovenská nominálna minimálna mzda je na úrovni 646 EUR a poľská 655 EUR. Avšak po už spomínanom prepočte sa Slováci dostanú na úroveň 719 EUR a Poliaci až na úroveň 1133 EUR. Tento stav je spôsobený najmä nižšími spotrebnými cenami v Poľsku, v porovnaní so Slovenskom, čo je dané aj vyššou konkurenciou na danom trhu.
Poliaci sa teda po tomto prepočte dostanú do tesného závesu za Španielov, ktorý sa pohybujú na úrovni 1155 EUR.
Tiež môžete navštíviť web NUMBEO, kde cez jednoduché porovnanie zistíte ceny v rôznych mestách po celom svete.
Či sú poľské služby na vyššej úrovni ako tie naše, nechám na vašom posúdení. Myslím si, že odpoveď kohokoľvek, kto aspoň raz navštívil Zakopané alebo Krakov, bude jednoznačná.
Ekonomická sila Poľska: Čerpanie eurofondov
Poľsko patrí medzi lídrov čerpania eurofondov v EÚ. Môžeme povedať, že idú podľa plánu a do konca programového obdobia v roku 2023 majú reálnu šancu vyčerpať 100 % ich alokovaného balíčka. Samozrejme toto číslo sa skôr priblíži povestnej stopercentnej hranici, no v porovnaní s našou domovinou ide o veľmi úctyhodné číslo, keďže nám sa pravdepodobne podarí vyčerpať len niečo okolo 60 %.
Zaujímavé je aj porovnanie výsledkov OLAF, ktorý zisťoval nezrovnalosti v čerpaní finančných prostriedkov pri európskych štrukturálnych fondoch, kde Poľsko sa nachádza v priemere EÚ a teda okolo jedného percenta, kdežto Slovensko je na chvoste a máme najviac pochybení v eurofondoch z celej EÚ. Viac TU na strane 46 a 48.
Záver
Je najvyšší čas začať vnímať Poľsko ako silného partnera, ktorý bude v budúcnosti zohrávať veľkú úlohu nie len v rámci strednej Európy, ale celého starého kontinentu. Tých z vás, ktorých zaujal tento článok, máte možnosť zapísať sa do nášho newslettera. Taktiež môžete kliknúť na náš článok o udalostiach na tento mesiac, kde sa dočítate o zaujímavých miestach, ktoré sa oplatí navštíviť, nájdete tam zoznam udalostí, ktoré sa každý mesiac konajú naprieč Poľskom a tiež aktuálnu ponuku voľných pracovných pozícií pre Slovákov a Čechov.
Úplne na záver vás pozývame na návštevu Varšavy, kde sa toho za posledných päť rokov veľa zmenilo a vy budete po návšteve milo prekvapení.
Zdroj: Ministerstvo infraštruktúry a rozvoja Poľskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Poľskej republiky, euractiv.sk, Urząd m.st. Warszawy
