Roman, profesionálny tanečník, vyrástol v Karlových Varoch. Po ôsmich rokoch strávených v Prahe a po skúsenostiach z tropických ostrovov v Stredomorí, konkrétne Mallorky, teraz už viac ako rok žije vo Varšave, kde pracuje ako Account manager. Aké boli jeho začiatky? Ako ich ovplyvnila Corona?
Prečo si sa rozhodol pre Poľsko?
Rozhodli sme sa sem presťahovať spolu s mojou priateľkou, ktorá je Poľka. Stretli sme sa na Malorke. Má rodinu neďaleko Gdaňsku, ale zvolili sme Varšavu. Je to veľké mesto, ktoré má budúcnosť. Práca sa tu vždy nejaká nájde a človek tu tak môže počítať s nejakou stabilitou.
Ako si si hľadal prácu?
Pomohol mi Zdeno Fedeš z Ahoy Career. Celý náborový proces trval asi mesiac a pol. Prešiel som si množstvom testov, ale keď to človek všetko absolvuje, má potom veľkú šancu uspieť. My sme si s priateľkou našli prácu asi mesiac predtým, ako vypukla Corona.
Bál si sa pred príchodom niečoho?
Ja som vlastne posledných päť rokov cestoval po svete, ale vždy to bolo rôzne po hoteloch, kde som pracoval. Takže som mal zadarmo ubytovanie aj jedlo. A Poľsko bol pre mňa taký ten stret s tvrdou realitou. Bál som sa, aby sme vyšli s výplatou, zaplatili nájom, všetky poplatky a zaistili si nejaký stabilný príjem. Z toho som mal celkovo rešpekt. Dúfal som, že budem mať prácu, ktorá ma bude napĺňať, že sa vo Varšave obaja aklimatizujeme a ja, že nebudem mať problém s poľštinou.
Ako si si hľadal ubytovanie?
Po prílete sme zo začiatku bývali u rodiny mojej priateľky, ktorá nám poskytla azyl. Trvalo to asi mesiac a pol, počas tohto času sme si hľadali prácu. Čo sa ale týka samotného ubytovania, vzali v podstate prvý byt, ktorý sme našli, bez toho aby sme si poriadne skontrolovali, kde vo Varšave leží. Rozhodovali sme sa čisto podľa fotiek, na ktorých ten byt vyzeral celkom v pohode.
Ako prebiehalo sťahovanie?
My sme predtým s priateľkou pracovali obaja v rôznych hoteloch, kde bola práve sezóna. Takže sme mali isté ubytovanie a veľa vecí sme nepotrebovali. Obaja sme cestovali každý so svojim kufrom a rovnako sme prileteli aj do Poľska.
Aká spomienka sa ti vybaví pri tvojich začiatkoch v Poľsku?
Nie je to konkrétne jedna spomienka, ale skôr tak celkovo si vybavujem, že začiatky boli ťažké. V práci mi chvíľu trvalo, kým som sa zabehol a riešili sme aj nejaké problémy ohľadom bytu. Majiteľka nám ho prenajímala s tým, že je zariadený a my sme potom postupne zistili, že tam veľa vecí chýba.
Akým jazykom v Poľsku hovoríš?
S priateľkou hovorím poľsky. V práci tiež používam poľštinu, ale aj slovenčinu, pretože sa starám o česko-slovenský trh. Je super, že človek môže hovoriť vo svojom rodnom jazyku a zároveň sa učiť poľsky. Samozrejmosťou v práci je i komunikatívna angličtina. Z predchádzajúcich ciest mám aj základy španielčiny a nemčiny.
Akých tu máš kamarátov?
Ak by sa nezačala Corona a my by sme sa nemuseli izolovať vrámci práce na home office, určite by sme k nám pozývali veľa ľudí a stretávali sa s priateľmi. Tak sme nemali veľa času na vytvorenie skupiny priateľov. Tá nám dosť chýba, pretože ja aj moja priateľka sme spoločenskí. Boli sme zvyknutí mať okolo seba neustále veľa ľudí a komunikovať s nimi od rána do večera. Takto sa s kolegami z práce poznáme len online.
Stihli ste si pred Coronou vo Varšave nájsť obľúbené miesta?
Jasne, stihli. Máme radi Ogród Saski (park v centre mesta) a Rynek Starego Miasta (Staromestské námestie), sú tam krásne prechádzky a dá sa tam aj dobre najesť. Ďalší skvelý park, ktorý máme radi, sú Łazienki Królewskie. Prešli sme aj niekoľko reštaurácií. Je tu dosť veľa pekných miest. Výborná reštaurácia je aj v blízkosti Paláca kultúry. Tam bolo pre mňa úplne božské dať si po dlhom čase české jedlo a najmä české pivo, čapovanú jedenástku.
Ako sa ti tu žije v porovnaní s Českom?
Mne Varšava pripomína Londýn. Hlavne tie mrakodrapy. Inak mi nepríde, že by tu bolo niečo zásadne inak ako v Čechách.
Čo si si myslel o Poľsku než si ho zažil na vlastnej koži?
Pracoval som s Poliakmi už skôr, keď som bol na Malorke alebo na Tenerife. Vždy som mal s nimi dobrý vzťah. Dalo sa s nimi pokecať lepšie než napríklad s Britmi alebo Nemcami.
Ako vnímajú Poliaci cudzinca?
V Poľsku majú miestni trochu iný prístup ako v zahraničí. Niekedy sa cítim ako zákazník alebo klient nedocenený. Poliaci tu nemajú taký vzťah a rešpekt k zákazníkom zo zahraničia. Takýchto skúseností mám, žiaľ, viac.
Čo je odlišné na poľskej kultúre?
Poliaci sú mimoriadne nábožensky založení. Inak by som povedal, že tá kultúra je podobná.
Čo ty a poľská kuchyňa?
Áno, mám rád poľskú kuchyňu. Pierogi a iné jedlá. Vlastne mi tu chutí takmer všetko.
Čo robíš v práci a ako si sa na túto pozíciu dostal?
Pracujem ako Account Manager v miestnej spoločnosti. To znamená, že sa starám o online marketing pre český a slovenský trh. Adwords, optimalizácia reklamných kampaní atď. Spolupracujem s freelancermi alebo marketingovými agentúrami.
Akí sú tvoji kolegovia? Sú to Poliaci?
Pracujem v česko-slovenskom tíme. Nemal som veľa príležitostí lepšie spoznať svojich kolegov z dôvodu Corony.
Keď by si mal možnosť to zmeniť, presťahoval by si sa do Varšavy znova?
Ťažko povedať. Teraz je všetko ovplyvnené koronavírusom. Keby to tak nebolo, je možné, že by sme sa rozhodli inak. Ale zatiaľ sme tu spokojní. Bola to dobrá voľba.
V čom ťa Poľsko zmenilo?
Naučilo ma byť nohami na zemi. Objavil som čaro takého toho „normálneho“ stabilného života, kde je človek šťastný.
Zostaneš v Poľsku?
Moju priateľku a mňa to stále ťahá niekam ísť. Chceli by sme ešte cestovať a žiť niekde pri vode. Jazerá, pláže, more… Ale keď už niekam ideme, chceme, aby to malo zmysel z profesionálneho hľadiska. Aby sme mali možnosť posunúť sa ďalej a zarobiť lepšie peniaze. Momentálne však nič neplánujeme. Určite tu zostaneme asi rok.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí o podobnej zmene, akú si absolvoval ty, ešte len uvažujú?
Nemajte obavy. Urobte tento krok. Je tu väčšia príležitosť realizovať sa. Či už v osobnom živote alebo v kariére. Veď Poľsko má štyridsať miliónov obyvateľov.
