V Poľsku je len málo miest, ktoré dokážu tak silno zapôsobiť na naše emócie a predstavivosť, ako varšavské kúpele Lazienki Królewskie.
Letné sídlo posledného kráľa republiky je pre obyvateľov Varšavy najšťastnejším miestom v hlavnom meste. Pre turistov sú kúpele povinnou zastávkou vo Varšave. Samotné kúpele sú dielom Stanislava Augusta, politika, reformátora, filozofa a veľkého mecenáša a zberateľa umenia. Počas svojho pôsobenia v úrade (1764 – 1795) sa snažil premeniť Poľsko na moderný štát. Po treťom delení Poľska medzi Rusko, Prusko a Rakúsko utrpel panovník politickú porážku, ale jeho víziu „vysnívanej republiky“ symbolizujú varšavské kúpele – Łazienki Królewskie.
Pôvod kúpeľov
Kúpele nie sú len budova a priľahlé záhrady. Majú svoju vlastnú históriu, ale zároveň dotvárajú historickú scenériu. Kúpele sú svedkom udalostí, do ktorých sú živo zapojené. Sú scenériou zmien ako ročné obdobia, počasie, svetlá a farby. Ako vône nesené vetrom.
História tohto miesta siaha do roku 1262, keď pevnosť zničili nájazdníci. Tento dátum pripomína aj stĺp umiestnený na svahu Alejí Ujazdowských a otvára históriu kúpeľov. Z Ujazdowa vládli mazovské kniežatá, sídlila tu kráľovná Bona a neskôr Anna Jagelonská. Za Žigmunda III. Vazu sa začal stavať Zamek Ujazdowski a koncom 17. storočia boli postavené dva pavilóny – Pustovňa a Łaznia. z ktorého vznikli neskoršie Kráľovské kúpele. Budovy, ktoré navrhol Tylman z Gameru, boli vyzdobené sochami a maľbami. Pavilóny odporúčal knieža Stanislav Heraklius Lubomirski a boli určené nielen na oddych a zábavu, ale aj na rozjímanie.
Łazienki Królewskie neboli obyčajným záhradným pavilónom. V ich útrobách sa nachádzala centrálna hala. Kúpele Lubomírského inšpirovali v roku 1764 Stanislava Augusta, ktorý si pri hľadaní miesta pre svoje letné kráľovské sídlo vybral práve Ujazdów. Neskôr bol pavilón Łaznia prestavaný z barokového na klasicistický „Palác na ostrove“. Svojím štýlom a charakterom má pripomínať sen o ideálnom štáte, modernom a suverénnom.
Lazienki Królewskie: Umelecká zbierka
Kráľ zhromaždil veľké množstvo obrazov, sôch, grafík a mincí od európskych a poľských umelcov. Umelecká zbierka v kombinácii s architektúrou je stelesnením kráľovskej myšlienky z roku 1792 – stať sa prvým moderným verejným múzeom. Kráľ Stanislav August nepovažoval umenie za estetickú výzdobu svojich sídiel. Maľba, sochárstvo a architektúra boli súčasťou programu na vyjadrenie národného povedomia a budovania republiky. Umenie malo vytvárať kultúrne a duchovné povedomie národa a prispieť tak k jeho obnove.
Záhrady a objekty
Łazienki Królewskie obsahujú kráľovské záhrady z 18. – 20. storočia, ale zaujímavá je aj Čínska záhrada. V roku 2015 bola vytvorená aj holandská záhrada. Nájdeme tu sochy umelca Fryderyka Chopina, Jána III. Sobieskeho, pomník Henryka Sienkiewicza, Piotra Wysockiego a ďalších. Nachádzajú sa tu aj kamenné kartuše s erbom Stanislava Augusta Poniatowskiego, štyri slnečné hodiny. Zaujímavosťou je Omfalos – antický artefakt v tvare polkruhového kameňa, ktorý starí Gréci považovali za „Pupok sveta“.
Informácie
V súvislosti s pandémiou Covid-19 bolo múzeum od marca 2020 až do odvolania neprístupné, ale v júni 2020 bolo všetko opäť otvorené pre verejnosť.
Rozloha kúpeľov je približne 76 ha, vrátane 4,9 ha vodnej plochy. Celkovo sa tu nachádza asi 40 budov, z ktorých 10 má veľkú rozlohu a vysokú historickú a umeleckú hodnotu. Terén parku je vybavený desiatimi bránami a nachádza sa tu letné kino, v ktorom sa konajú pravidelné predstavenia.
Pri svojich potulkách Varšavou nevynechajte ani Kráľovský zámok. Obe atrakcie sú blízko seba a možno ich navštíviť za jeden deň.
