Patrik žije v Poľsku štyri roky a pracuje na pozícii team leadera. Býva v Krakove spoločne s kolegom z práce, ktorý je Čech, takže majú tradičnú československú domácnosť. Ľudia, ktorí ho obklopujú, sa mu stali rodinou, a aj preto sa v novej krajine cíti ako doma.
Prečo si sa rozhodol presťahovať sa do Poľska?
Nebolo to vôbec plánované. Svoj predchádzajúci život som strávil na jednej pracovnej pozícii a hľadal som nejaký nový impulz, ktorý by ma posunul kamsi ďalej. Ľudia v živote občas hľadajú niečo iné. Aj ja som len úplnou náhodou hľadal na internete nejaké pracovné ponuky a zadal som si tam aj zahraničie. Predtým som bol v zahraničí iba krátko na letných brigádach. Ale našiel som ponuku a poslal som životopis. Práca bola zaujímavá a najmä šlo o nadnárodnú spoločnosť. Lákalo ma aj to, že pozícia sa obsadzovala v Krakove. Ten bol v mojich očiach veľmi pekné mesto aj keď som si ho pamätal len zo školského výletu.
Dostal som spätnú odpoveď, a všetko potom prebehlo už veľmi rýchlo. Od momentu prvého rozhovoru až po nástup do práce sa všetko „upieklo“ za nejaké tri týždne. Necítil som sa ale pod tlakom. Na jednej strane som mal dostatok času si všetko premyslieť a na druhej strane som nemal čas na to, aby som veľmi špekuloval.
Prečo práve Poľsko?
V podstate to bola jediná ponuka, na ktorú som reagoval. Veľkú úlohu zohralo aj to, že komunikácia so zamestnávateľom bola veľmi príjemná, priateľská. Poľsko je síce zahraničie, ale ja to tak nevnímam. Stále hovorím, že žijem zahraničný štýl života, ale necítim sa ako keby som bol v zahraničí. Pre mňa to bol tiež obrovský benefit, že som sa dokázal presunúť niekam, kde to bolo zaujímavé, nové, ale zároveň známe. Aj aklimatizácia bola pomerne jednoduchá. Cítim sa tu ako doma. Je to o ľudskej blízkosti, povahovej blízkosti, proste nie si tak v cudzine.
Čomu si sa venoval predtým?
Predtým som sa venoval organizovaniu rôznych eventov a marketingovej činnosti. Mojou náplňou práce bolo organizovanie spoločenských podujatí. Koncerty, festivaly, nejaké športové akcie. Plus som sa venoval riadeniu športového klubu. Keď som si hľadal novú prácu, tak prioritou pre mňa bolo pracovať s ľuďmi, interaktívne. Nie len mať zadané úlohy, ale skôr si tak vytvoriť vlastné životné prostredie v práci. Nie len odpracovať, buchnúť dverami a ísť domov. Pre mňa musí byť práca živá. Nechcel by som prácu, ktorá by ma stresovala.
Aký si mal cieľ predtým, ako si začal pracovať v Poľsku?
Mojim prioritným cieľom bolo nejako to vydržať a zároveň zvládnuť prácu. To sa mi darilo relatívne dobre od začiatku. Nejaké čiastkové ciele som si dal aj v rámci toho, čo ponúkala spoločnosť. Stanovil som si veci, ktoré som chcel dosiahnuť a postupne som ich plnil. Ak by som to mal teraz zhodnotiť, tak za tie dva roky som v takom bode, že mnohé z nich sa mi podarilo splniť. Ale stále mám aj ciele, ktoré som si vytýčil a ešte na nich pracujem.
Myslíš, že v zahraničí je to náročnejšie ako na Slovensku?
Ja si myslím, že v zahraničí to máš rovnako ako doma. Je to o tvojej robote a tvojich krokoch. V zahraničí nedostaneš nič zadarmo. Niekto si myslí, že tam niekto rozdáva peniaze, ale je to len o tebe. Bez toho, že chceš pracovať a chceš sa posúvať to nejde. Keď prídeš len s tým, že chceš prežívať zo dňa na deň, tak sa nikam nedostaneš a nikto sa o teba nebude zaujímať.
Tak ako na Slovensku, tak aj všade vo svete sú firmy, ktoré si ťa vážia a sú také, ktoré si ťa vážiť nebudú. Ak to mám zhodnotiť na svojom príklade, tak mám pocit, že na mieste, kde pracujem ja, má každý rovnakú štartovaciu čiaru, každý začína na tom istom. Každý, kto prejavuje iniciatívu, nie je brzdený. Ak chceš, máš záujem, tak dôveru dostaneš. Nehľadiac na to, odkiaľ si. Ak pracuješ a niečo tomu obetuješ, tak máš maximálnu podporu. To sa mi páči.
Ako reagujú Poliaci na to, že si Slovák?
Záleží od toho, koho stretneš. Ja som negatívnu skúsenosť zatiaľ nemal. Nestalo sa mi, že by som prišiel do konfliktu alebo že by sa ľudia so mnou nechceli baviť. Kamarát mal takú skúsenosť, že telefonoval s nejakým rodinným príslušníkom v autobuse a bol slovne napadnutý. Niečo v zmysle, že v Poľsku po poľsky. Ale je to skôr o jednotlivcoch. Všade sú aj dobrí aj zlí ľudia. Myslím si, že Poliaci vnímajú Čechov a Slovákov ako blízke národy. Ak sa stretávam s ľuďmi z pohraničia, tak cítim medzi nami priateľstvo. Rozprávame si príbehy, ako my sme chodili do Poľska a ako oni chodili na Slovensko.
Ako reagujú tvoji známi na to, že pracuješ v Poľsku?
Sú to skôr také reakcie, že veľmi nechápu prečo práve Poľsko. Možno je to tým, že poznáme len blízke pohraničie, ktoré nie je bohaté a tým pádom aj moje okolie túto krajinu takto vníma. Keď sa u nás objavia nejaké správy o Poľsku, tak je to o nekvalitnom mäse, posypovej soli. Bolo prekvapujúce zistiť, že Poľsko je v rozvinutosti ako krajina dosť pred nami. Je tu strašne veľa možností, ktoré na Slovensku nemáš. A aj keď je tá krajina blízka, tak v tom ako funguje je oveľa ďalej.
Ako prebiehalo tvoje sťahovanie?
Do Poľska som šiel sám. Mal som z toho trošku strach. Nebudem klamať, že nie. Mal som 28 rokov, takže som bol už dospelý, ale aj tak tam boli obavy. Pochádzam z malého mesta a teraz to bol presun do metropoly. Predsa len, Krakov je veľké mesto. Mal som z toho trošku stres, lebo mám radšej pohodlie malého mesta, kde nemusíš riešiť dopravu, presuny a všade sa rýchlo dostaneš. Ale bolo to skôr zmiešané s očakávaním, s vyhliadkou, že ma to niekam posunie. Bral som to skôr ako výzvu a motiváciu.
Čo ťa zaskočilo počas prvých dní?
Hneď prvá zaujímavá skúsenosť bola s bývaním. Keďže celý môj proces od poslania životopisu po prijatie bol veľmi rýchly, nemal som čas chodiť na obhliadky bytov alebo tak podobne. Na internete som si našiel byt, prišiel som v nedeľu na miesto (v pondelok som začínal v práci) a nastalo také prvé prekvapenie. Pozitívne bolo, že byt bol asi 500 metrov od práce, tak som si povedal, že to je super, nemusím riešiť presuny, ale prejdem si to peši. Horšie to bolo, keď som otvoril byt s majiteľom a zistil som, že v ňom bude bývať šesť ľudí. Bol to len dvojizbový byt, ale majiteľ si ho prerobil na sedem miestností. Takže som si tam doniesol tú svoju tašku, hodil som si ju k posteli a nemohol som sa dostať k oknu. To bol teda prvotný šok.
Pozitívne ma zase prekvapila práca. Keď som tam prišiel, tak tá kultúra, atmosféra, nálada bola skvelá. To ma skutočne nadchlo. Veľká skupina otvorených ľudí. Veľa kultúr, ľudia, ktorí sa s tebou snažili byť priatelia.
Čo ti dáva tvoja práca?
Pre mňa má táto práca obrovskú pridanú hodnotu. Okrem skúsenosti a vedomostí sú pre mňa najväčším prínosom ľudia. Mnohí z nich sa mi stali rodinou. S jedným kolegom bývam v byte, dokonca máme narodeniny v ten istý deň. Takže sme takmer ako bratia. Dosť veľkú zásluhu majú na tom práve oni, že som tu tie roky vydržal a že to tu mám rád.
Momentálne som v bode, že odchádzam do práce s tým, že necítim žiaden stres, žiadny tlak. Ešte sa mi za štyri roky nestalo, aby som šiel do práce a povedal si „tak to bude dnes deň“. Nestalo sa, že by som mal zlé myšlienky, keď som prichádzal do práce alebo z nej odchádzal.
Máš pocit, že sa vieš posunúť kariérne ďalej?
Myslím si, že sa dá posúvať aj v rámci spoločnosti aj v rámci iných firiem. Je určite dosť možností zamestnať sa kdekoľvek v Krakove. Slovenský a český jazyk je dosť žiadaný a zamestnávateľom sa horšie hľadajú ľudia, ktorí by boli ochotní ísť do Poľska. Možno za to môžu aj tie predsudky, ktoré sme rozoberali.
Pre mňa je zasa nepochopiteľné to, že ľudom, napríklad zo Svidníka, sa chce presúvať do Bratislavy a nepremýšľať nad alternatívou Krakova, ktorý je z Prešova nejakých 300 kilometrov. Máš priame spojenie a doma si za štyri hodiny.
Porovnaj náklady na život, stravu, ubytovanie?
Ja som v Bratislave nebýval, ale mám známych, ktorí tam žijú. Keď som do Krakova prišiel prvýkrát, mal som pocit, že životné náklady sú tu nižšie. Teraz sa to trošku dvíha, ale nemám pocit, že je to zlé. Kúpa bytu je určite výhodnejšia tu ako v Bratislave. To isté platí o podnájmoch. Menší byt v centre Krakova stojí 1500 zlotých na mesiac. Väčšina bytov sa tak pohybuje okolo tých 2000 zlotých.
Náklady na stravu a bežné nákupy sú určite lacnejšie ako na Slovensku. Takže je to tak, ako keď sme kedysi chodili na nákupy do Poľska. Ceny služieb sú rôzne. Závisí to samozrejme od toho, aké máš nároky. Ale povedzme, že nejaký naozaj dobrý obed s pivkom vyjde asi 10€. A to sme v podstate v turistickom raji. Každý víkend je Krakov plný turistov.
Máš obľúbené miesta v Krakove?
Celý Krakov stojí za návštevu. Kam sa človek pozrie, všade nájde niečo zaujímavé. Ak len zoberiem centrum a širšie centrum alebo židovskú štvrť. Tá je plná podnikov a kaviarní. Záleží len na tom, čo človek hľadá. Je tu veľa miest pre rôznych ľudí, rôzne subkultúry. Historické centrum mesta, kráľovský zámok Wawel, jazerá s plážami, kde sa dá kúpať, grilovať. Blízko je aj soľná baňa Wieliczka. Ja si ju pamätám z detstva, ale ešte som sa tam za tie štyri roky nedostal.
Je veľmi ťažké vypichnúť konkrétne miesto, lebo každý asi hľadá niečo iné. Tu ani nepotrebuješ sprievodcu. Stačí sa otočiť a či už hľadáš zábavu alebo dobré jedlo, je tu všetko. Aj keď je to veľké mesto, pôsobí priateľsky. Krakov nepotrebuje odporúčania. Moje podniky, ktoré často vyhľadávam, keď mi chýba domov, sú najmä tradičné české hospody. Dám si tam české pivo, sviečkovú, guláš, vyprážaný syr. Slovenské čapované pivo je ťažšie nájsť, ale zvyknú mať fľašové.
Mám tiež v pláne ísť si pozrieť poľské more. Ja som pri mori ešte nebol. Videl som veľa fotiek a určite by som chcel spoznať aj sever krajiny. Poľsko je veľké a myslím si, že aj ľudia, aj kultúra sa budú dosť líšiť. Chcem z neho vidieť čo najviac. Ďalším mojim cieľom je Varšava. Presťahoval sa tam kamarát, ktorý je tiež členom mojej poľskej rodiny. Určite ho pôjdeme pozrieť.
A ešte by som chcel vidieť nejaký volejbalový zápas. V Poľsku je to veľmi obľúbený šport a zápasy bývajú beznádejne vypredané.
A čo jedlo a pitie?
Zapiekanka bola u mňa vždy topka. Ale musím povedať, že lepšiu ako v Krosne na trhu som zatiaľ nejedol ani v Krakove. Čo by si mali dať ľudia určite? Tak to je klasika – žurek. Ja si myslím, že poľská kuchyňa sa veľmi nelíši od tej našej. Napríklad tu majú takmer slovenské pirohy. A zapiť to treba pivkom (aj keď žurek netreba zapíjať hneď). Nedá sa povedať, že by som narazil na niečo špeciálne alebo iné. Ak by som mal povedať niečo negatívne, tak všade dávajú veľa kôpru. Ak sa ma pýtajú, čo je také poľské národné jedlo, tak stále hovorím, že kôpor. To je asi jediná vec, čo mi vadí.
Tradičný poľský nápoj – pivo so sirupom – beriem ako zločin, ale orechová Soplica so smotanou, tzv. poľské monte mi chutí.
Sú v Krakove slovenské komunity? Vedia o sebe ľudia?
Určite áno. Aj na Facebooku je skupina Slovákov a Čechov v Krakove, kde sa riešia odporúčania, spolujazda domov. My z práce tiež chodievame spolu von, spoznávame sa navzájom. Komunita tu je pomerne silná. Nie je problém sa stretnúť a porozprávať s našincom. Určite na to má vplyv aj to, že je tu veľa firiem, ktoré zamestnávajú Čechov a Slovákov.
Aký vplyv mala na teba práca v Poľsku?
Pre mňa to malo presne ten efekt, aký som očakával. Zmena, naučiť sa niečo nové a prišiel som do štádia takej vyrovnanosti a spokojnosti v živote. Tým, že som začal robiť niečo iné, tak sa pre mňa začala aj nová etapa v živote, s ktorou som maximálne spokojný. Ani na chvíľu som neoľutoval moje rozhodnutie odísť do Poľska. Keby som takú možnosť mal znovu, nezaváhal by som. A ak by mal niekto takú možnosť, určite by som mu odporúčal, aby sa pre Poľsko rozhodol.
Kde sa vidíš za 5 rokov?
Keď sa ma to niekto pýta, tak väčšinou odpovedám, že sa zatiaľ nevidím inde. Nerád plánujem dopredu, lebo ako sa hovorí „človek mieni, Pán Boh mení“. Nevieš, kde budeš za týždeň. To ako žijem a kde žijem mi zatiaľ vyhovuje a pokiaľ bude práca a bude to v pohode, tak nemám dôvod Poľsko opustiť.
