Pavol žije v Poľsku dva roky a pracuje na pozícii online špecialistu. Býva v Krakove spoločne s kolegom z práce, ktorý je Čech, takže majú tradičnú československú domácnosť. Ľudia, ktorí ho obklopujú, sa mu stali rodinou, a aj preto sa v novej krajine cíti ako doma.

Prečo si sa rozhodol presťahovať do Poľska?

Nebolo to vôbec plánované. Svoj predchádzajúci život som strávil na jednej pracovnej pozícii a hľadal som nejaký nový impulz, ktorý by ma posunul kamsi ďalej. Ľudia v živote občas hľadajú niečo iné. Aj ja som len úplnou náhodou hľadal na internete nejaké pracovné ponuky a zadal som si tam aj
zahraničie. Predtým som bol v zahraničí iba krátko na letných brigádach. Ale našiel som ponuku, a poslal som životopis. Práca bola zaujíma a najmä šlo o nadnárodnú spoločnosť. Lákalo ma aj to, že pozícia sa obsadzovala v Krakove. To bolo v mojich očiach veľmi pekné mesto. Aj keď som si ho
pamätal len zo školského výletu. Dostal som spätnú odpoveď, a všetko potom prebehlo veľmi rýchlo. Od momentu prvého rozhovoru až po nástup do práce sa všetko „upieklo“ za nejaké tri týždne. Nemal som ale pocit, že by to bolo pod tlakom. Na jednej strane som mal dostatok času si všetko premyslieť a na druhej strane som nemal čas na to, aby som veľmi špekuloval.

Prečo práve Poľsko?

No v podstate to bola jediná ponuka, na ktorú som reagoval. Veľkú úlohu zohralo aj to, že komunikácia so zamestnávateľom bola veľmi príjemná, priateľská. Poľsko je síce zahraničie, ale ja to tak nevnímam. Stále hovorím, že žijem zahraničný štýl života, ale necítim sa ako keby som bol
v zahraničí. Pre mňa to bol tiež obrovský benefit, že som sa dokázal presunúť niekam, kde to bolo zaujímavé, nové, ale zároveň známe. Aj aklimatizácia bola pomerne jednoduchá. Cítim sa tu ako doma. Je to o ľudskej blízkosti, povahovej blízkosti, proste nie si tak v cudzine.

Čomu si sa venoval predtým?

Predtým som sa venoval organizovaniu rôznych eventov a marketingovej činnosti. Mojou náplňou práce bolo organizovanie spoločenských podujatí. Koncerty, festivaly, nejaké športové akcie. Plus som sa venoval riadeniu športového klubu. Keď som si hľadal novú prácu, tak prioritou pre mňa bolo
pracovať s ľuďmi, interaktívne. Nie len mať zadané úlohy, ale skôr si tak vytvoriť vlastné životné prostredie v práci. Nie len odpracovať, buchnúť dverami a ísť domov. Pre mňa musí byť práca živá. Nechcel by som prácu, ktorá by ma stresovala.