Nachádzame sa na Divadelnom moste (Most Teatralny), neďaleko ktorého je kruhový objazd Rondo Kaponiera.

Väčšina električkových tratí z celého mesta vedie práve k nim. Nezáleží na tom, kde vystúpite, miesto, kam vás zavediem, sa nachádza viacmenej medzi prvou a druhou zastávkou. Opúšťame centrum a vnárame sa do Jeżyce, kultovej časti mesta Poznaň, kde pribúda čoraz viac krčmičiek.

Kráčame ulicou Słowackého a obzerajúc sa obdivujeme staré domy. Zastaneme pri čísle 19. Dom Tramwajarza. Táto historická, monumentálna stavba pripomína zvonka knižnicu alebo múzeum, miesta, kde vládne ticho.

Veľký omyl. V tejto budove nechýbajú kultúrne podujatia, avšak ich hlučnejšia forma. Je to miesto veselé, plné rozhovorov, hudby a tanca.

Dom Tramwajarza vznikol pred takmer sto rokmi a ako naznačuje už jeho názov, slúžiť mal najmä vodičom električiek a ich rodinám. Ženy sa tu priučili domácim prácam a muži odpočívali po robote. Našťastie je to už vzdialená minulosť a dnes tu môžu všetci, bez ohľadu na pohlavie a zamestnanie, oddychovať a nadväzovať nové priateľstvá. Pretože súčasný Dom Trawajarza je jednoducho domom kultúry.
Najväčšou a najreprezentatívnejšou sálou je Amarantová sála (Sala Amarantowa), ktorá sa nachádza na prvom poschodí.

Organizujú sa v nej koncerty, divadelné predstavenia, premietania filmov a iné kultúrne podujatia. O všetkých udalostiach informuje veľký plagát vyvesený na dverách budovy, podrobnosti však nájdete aj na facebooku a ak by ste niekedy prechádzali okolo, smelo vstúpte, všetky ostatné informácie vám poskytne informátor sediaci hneď pri vchode.

Bolo by odo mňa skutočne nefér, ak by som nespomenula, že po vstupe do budovy musíte odbočiť doľava, pretože práve tam tlčie srdce tohto kultúrneho stánku, bar Pan Gar. Miesto mi je obzvlášť blízke, doslova aj obrazne. Je to priestor, kde sa cítim ako doma, dokonca možno ešte lepšie, pretože u mňa doma nik nevarí tak dobre a ani tie najkrajšie pesničky, ktoré znejú z rádia, nenahradia živú hudbu.

Medzi neodolateľnými vôňami gruzínskej kuchyne tu môžete nielen počúvať hudbu z celého sveta, ale môžete si do jej taktu aj zatancovať, či dokonca si ju zahrať. Pan Gar je výsledkom dlhoročného priateľstva Gije a Szymona, vychádza zo srdca, vášne, lásky k umeniu, hudbe a dobrému jedlu.

Keď majitelia pripravujú plán podujatí, snažia sa, aby si tu každý niečo našiel a oni sami sa vždy týchto udalostí zúčastňujú.
Aby ste náhodou nezmeškali svoju obľúbenú udalosť, je fajn vedieť, čo sa v ktorý deň deje.

V pondelok sa v Amarantovej sále o 20.00 hod. organizujú milongy, čiže tanečné stretnutia, ktorým kraľuje tango a po 22.00 sa tancujúci presunú aj s hudbou o poschodie nižšie, k Pánovi Garovi. Tango tancovať neviem, ale už neraz som mala možnosť prizerať sa tancujúcim párom. Pohľad na nich je tak upokojujúci a odlišný od pohľadu na ľudí poskakujúcich na diskotéke. A tá hudba, ktorá poslucháčov prenesie kdesi do Argentíny, do akýchsi lepších čias…

V utorok priťahuje Pan Gar kreatívnych hudobníkov svojím jam session. Každý muzikant sa môže, bez ohľadu na úroveň a veľkosť talentu, kedykoľvek so svojím nástrojom pripojiť. Kedysi som sa učila hrať na piane, poznám niekoľko gitarových hmatov, no radšej zostávam medzi poslucháčmi hudby, ktorá vzniká spontánne „v mojich ušiach“.

V stredu si môžu všetci, ktorým počas zimy chýba prázdninová atmosféra a slnko, pod dohľadom skúsenej a energiou prekypujúcej inštruktorky zatancovať v rytme salsy.

Vo štvrtky sa hudba dostáva do úzadia. V tieto dni sa u Pana Gara uskutočňujú medzinárodné stretnutia, nie však formálne, ale úplne uvoľnené, priateľské „Language MashUp“, na ktorých si precvičíte cudzie jazyky. Každý si môže kedykoľvek prisadnúť k stolu, pri ktorom znie angličtina, nemčina, španielčina či ruština.

V piatok sú tu tanečné zábavy a počas sobôt často natrafíte na nejaký koncert. Vstup na všetky podujatia je zdarma. Informácie o jednotlivých udalostiach nájdete tu.

Pan Gar, ako naznačuje už samotný názov, nie je len úžasný kultúrny, ale aj kulinársky zážitok. Všetky jedlá sa pripravujú pod starostlivým dohľadom šéfkuchára Georgija Beżuaszwiliho. Gija varí znamenito, ale predovšetkým je to muzikant, ktorý vie dať dokopy skupiny a spolu so Szymonom vymyslí také podujatie, ktoré pritiahne rozmanité skupiny Poliakov, stálych obyvateľov, ale aj tých dočasných. Dom Pana Gara v Dome Tramwajarza je otvorený pre všetkých. Presvedčiť by ste sa o tom mali sami. Vstúpte do peknej budovy, zdolajte schody, odbočte vľavo a nechajte sa vtiahnuť vírom udalostí, chutí a opojenia… dobrou atmosférou samozrejme. A ak niekto hľadá ostrejšie podnety, Pán Gar podáva gruzínske víno (v zime aj varené), ale aj gruzínske a české pivo.