Zuzka býva od februára 2020 v Krakove, momentálne v mestskej časti Kazimierz. Donedávna pracovala v oblasti digitálneho marketingu a teraz hľadá svoju ďalšiu výzvu. Ako Zuzka vidí Krakov svojimi očami a aké boli jej začiatky? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Žila si už niekedy predtým v cudzine? Prečo si sa rozhodla pre Poľsko?
Cez leto som pravidelne jazdila na Work and Travel tábory do Ameriky. Celých päť rokov na vysokej škole. Tam som nazbierala skúsenosti s cudzími jazykmi, kultúrou i cestovaním všeobecne. Po výške sa mi ešte nechcelo do práce, tak som vyrazila s kamoškami do Ázie. Tam som bola od augusta do novembra 2019. Pobudla som potom ešte chvíľu doma s rodinou a od Nového roka som si začala hľadať prácu.
Poľsko som si vybrala hlavne kvôli vtedajšiemu priateľovi. On bol Macedónčan a tak sme sa dohodli, že si vyberieme neutrálnu pôdu, kde ani jeden z nás nebude doma. Poľsko bola vlastne naša posledná možnosť, pri ktorej sme nakoniec skončili úplnou náhodou.
Ako si si hľadala prácu?
Na Ahoy Career som videla inzerát na super atraktívnú pozíciu, kde bola potrebná angličtina a dokonca tá pozícia súvisela aj s mojím vyštudovaným odborom. Nebola to však pozícia v klasickom, ale v digitálnom marketingu. Tak som napísala Zdenkovi Fedešovi. No a Zdeno mi zavolal späť a hovorili sme spolu vtedy asi hodinu. To som bola ešte na Slovensku. Prijímací pohovor priamo do firmy som absolvovala na diaľku. Do Krakova som teda išla s tým, že prácu som už mala zaistenú.
Ako prebiehalo sťahovanie?
Bývala som nejaké dve alebo tri hoďky jazdy autom od Krakova. Takže sme s mamkou sadli do auta a naplánovali si takú dámsku jazdu po tom, čo vyberieme byt.
Ako si si hľadala ubytovanie?
Keď sa človek sťahuje do nového mesta, tak väčšinou nespozná jednotlivé mestské časti. Takže ja som vedela len zhruba, kde si hľadať ubytovanie, respektíve, ktorá časť Krakova je fajn. A v deň príchodu do mesta som si dohodla asi 5 prehliadok. Už to nikdy neurobím. Prišla som s mamkou a
boli sme si isté, že jeden z tých piatich bytov určite vyberieme. Byty ale boli roztrúsené po celom meste, takže sme nakoniec stihli len dve alebo tri prehliadky. Aj keď niektoré byty vyzerali hrozne, nakoniec sa
nám podarilo vybrať si.
Aká spomienka sa ti vybaví pri tvojich začiatkoch v Poľsku?
Keď sme boli na jednej prehliadke bytu, stáli sme v uličke a mamka na mňa vraví: „Všimni si, čo to visí hore na tých kabloch. Vieš, čo znamená, keď sú tam zavesené tenisky? To je drogová oblasť.“ Takže na mňa mamka vybehla s tým, či som sa vraj nezbláznila a išli sme hľadať iné ubytovanie. Nakoniec to dobre dopadlo.
Akým jazykom v Poľsku hovoríš?
Mám to namixované. Vďaka priateľovi viem srbsko-macedónsky. V práci samozrejme používam angličtinu, tak z 50 %, je to ale technickejšia angličtina. Druhých 50 % hovorím slovensky. No a snažím sa aj poľsky. S poľštinou ale nemám problém. Na Slovensku máme nárečia – šarištinu, ktorá je podobná.
Ako funguje Tvoj spoločenský život v Krakove?
Ja som veľmi spoločenský človek. Mali sme výborný kolektív aj v práci. Ale so Slovákmi som sa v meste snáď ani nestretla. Je tu veľmi veľa národností. Je tu veľa Turkov, Španielov, Talianov, Balkáncov, atď. S balkáncami chodím von najčastejšie. A keď už som stretla Poliakmi, tak aj s nimi som hovorila po srbsky, pretože to boli veľkí fanúšikovia Balkánu.
Čo robíš vo voľnom čase? Kam chodíš za zábavou?
Bola korona, takže keď som už išla medzi ľudí, tak väčšinou len k niekomu na house party. Teraz už sa ale reštaurácie a bary v Krakove postupne otvárajú.
Ako sa ti tú žije v porovnaní so Slovenskom?
Keď som prišla do Krakova, tak som úplne spadla na zadok. Je to naozaj nádherné mesto. Dokonca krajšie ako Praha. Je to mesto ako z rozprávky. Je vidieť, že je to turistické mesto, o ktoré sa miestni starajú. Veľmi sa mi páči miestna architektúra. A je tu výborná infraštruktúra. Všade sa dá dostať. Či už električkou, Boltom alebo na kolobežke. V Krakove má človek tiež možnosť stretnúť veľké množstvo „multikulti“ ľudí. Je tu veľa umelcov.
Celkovo si myslím, že Poliaci sú oproti nám napred. Či už sa to týka politiky alebo služieb. Nie je tu problém zohnať akéhokoľvek doktora. Kozmetické procedúry sú tu mimoriadne rozšírené. Príde mi, že tu má človek aj väčší výber čo sa týka módy, než napríklad na Slovensku.
Čo si si myslela o Poľsku než si ho zažila na vlastnej koži?
Slováci nevnímajú Poliakov úplne pozitívne. Nie, že by to bol najhorši národ na svete, ale hlavne Slováci žijúci v pohraničí majú zaujímavé skúsenosti. O Poľsku tiež kolovalo pár káuz čo sa týka kvality dovážaného jedlá, napríklad mäsa.
Ale ja sama vlastne neviem, prečo sa to tak traduje. Hlavne som rada, že to tak nevnímajú všetci.
Ako vnímajú Poliaci cudzinca?
Nestretla som sa s tým, žeby Poliaci odmietali cudzinca. Myslím si, že sú zvyknutí na turistov a väčšinou, keď sa s nimi dajú miestni do reči, budú sa im snažiť pomôcť, akokoľvek vysvetliť čo je potrebné, aj keď nebudú poznať jazyk.
Vnímaš nejaké zásadné rozdiely v poľskej a slovenskej kultúre?
Poliaci sú neskutočne pracovití. Keď to teraz porovnám s naším sociálnym systémom, tak mi ide až hlava okolo. Tu to funguje asi takto: Chceš niečo? Tak bež makať. Bež do práce. Žiadne váľanie doma.
Čo ty a poľská kuchyňa?
Ja to všeobecne nemám rada, keď príde človek do novej krajiny a v obchodoch tam majú úplne iné potraviny. Človek musí behať, hľadať a čítať, aby našiel to, čo potrebuje. A poľská kuchyne mi bohužiaľ vôbec nechutí. Nemám rada pirohy na tisíc sladkých spôsobov, ani nič iné. Maximálne ZAPEKANKU by som zvládla. Ja mám radšej balkánsku kuchyňu. Šaláty, to je moje.
Čo robíš v práci a ako si sa na túto pozíciu dostala?
Do teraz som pracovala v oblasti digitálneho marketingu pre jednu svetovú firmu. Robila som zákaznícku podporu pre zákazníkov z Česka a Slovenska. Na pozíciu som sa dostala vďaka Ahoy Career. Myslím si, že v Poľsku má človek viac možností. Napríklad na moju pozíciu by som sa na Slovensku ako začiatočník nedostala len tak. Musela by som mať minimálne rok skúseností.
Akí sú tvoji kolegovia?
Pracovala som hlavne medzi Slovákmi a mali sme tam aj dvoch alebo troch Čechov. Moja manažérka bola Ukrajinka, s ktorou som ale hovorila anglicky. Celkovo som mala skvelých kolegov.
Keď by si mala možnosť to zmeniť, presťahovala by si sa do Poľska znova?
Áno, vôbec to neľutujem. Myslím, že som si vybrala dobre. Všetko mi krásne vyšlo, aj tá Corona mi nakoniec zahrala do kariet. Bola som mesiac na tréningu, potom v práci asi týždeň a potom som šla na home office.
Zostaneš v Poľsku?
Ťažko povedať. To bude záležať od okolností. Ak by som napríklad do budúcna chcela zakladať rodinu a mala tu už záväzky, asi by som si vybrala život v Krakove. Už to tu poznám. Nie je to veľké mesto, ale nie je ani príliš malé. Všetko je tu na dosah ruky. Ale keby si mi povedal, že ma v Gdaňsku čaká lepšia práca, pôjdem tam. Nefixujem sa na jedno miesto.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí o podobnej zmene, ktorú si ty absolvovala, ešte len uvažujú?
Určite sa nebojte zmeny. Choďte do toho. Naozaj to Poľsko človeka veľmi milo prekvapí. Vo všetkom. Ako som hovorila, sú tu dosť napred.
